Rozhovor s kapelou Retarded Fish: Zajímejte se, o čem skupiny zpívají, a ne co mají na sobě
Takhle dlouhý rozhovor jsem ještě nedělal. Zároveň ale musím říci, že mě potěšila míra informací, kterých se mi dostalo. Kluky z Retarded Fish znám díky Bandzone už asi 7 let, dokonce jedna z prvních band, kterou jsem si tam přidal mezi oblíbené. Hudebně, kdo je nezná, hrají směs melodického, energického punk-rocku s prvky hardcoru, a to už od roku 2005. Mají za sebou několik evropských turné, více jak stovku koncertů a před pár týdny jim vyšlo nové EP, které je volně k poslechu na Bandcampu. Texty, jež jsou v angličtině, mají co říci a jsou zpívány často až třemi členy (najednou či zvlášť), což je zajímavé zejména naživo.
O tomhle všem + ještě něčem dalším - např. názor na domácí hudební scénu - jsem se bavil s jejich kytaristou a back-vokalistou Martinem, nesoucím na Facebooku nick Martin Rebecca Black. Na jednu otázku, týkající se lyrics, mi odpověděl obsáhle i zpěvák/basák Peter.
Ahoj Martine, nedávno jste dojeli další evropskou tour. Mimo ČR a Slovenska jste navštívili i Německo, Belgii a opět hned několik měst ve Velké Británii. Podobný soupis zastávek jste měli i při turné v roce 2011. Dá se to nějak porovnat? A co že jste si vybrali zase ty samé země?
Ahoj Jonáši! Ako správny buzerant ťa hneď na úvod opravím - Slovensko v rámci turné nebolo. Ostatok si trafil dobre! Rozdiel oproti roku 2011 bol obrovský, vlastne okrem Prahy a Liberca sa nám žiadna zastávka neopakovala. Našim cieľom počas tour je takmer stále sa dostať do UK, pretože tam máme kopec priateľov, ktorých nemáme ako inak vidieť. Teda krajiny sa nám logicky museli opakovať. Porovnať sa to nedá absolútne – toto bolo najlepšie turné, aké sme kedy mali. Či už čo sa samotných koncertov týka, afterparty, nových ľudí ktorých sme spoznali, atmosféry na cestách... no čoho koľ vek si zmyslíš. Ešte aj merch sa nám predával tak ako nikdy predtým.
Kolik vůbec stojí takovýhle výlet a jak probíhá zařizování tour?
No tak to viem veľmi presne, kdeže v kapele mám na starosti bookovanie a veci stým spojené. Stojí to asi tak milión hodín na nete, kde zo seba robím jehovistu (pri všetkej úcte ku klopajúcim na dvere). Hlavne teda, čo sa Nemecka a Beneluxu týka. Čechy a UK sa my bookuju lepsie ako Slovensko. Známi ale aj neznámi nás vždy radi niekam dosadia. Hlavne teda chalani z Empty Hall of Fame a Daniela z Jet8. V UK zasa máme veľmi dobré zázemie, veď už sme tam boli tretí krát. No a samozrejme nesmiem zabudnúť na dodávku, ktorá robí viac ako 50 % nákladov celého turné. Takže asi tak nejak.
Jak jste přijímáni v zahraničí? Jsou tam ty koncerty odlišné od těch domácích? A kolik lidí na vás nejvíce bylo?
Asi poviem za celú kapelu, že v zahraničí sa o nás ľudia na koncertoch zaujímajú oveľa viac. Ľudí chodí toľko isto ako tu na ČSR. Proste niekedy príde 20 niekedy 100. Konkrétne toto turné to bolo všade o 50tich ľuďoch, plus mínus 10 ľudí. No rozdiel je v tom (oproti Slovensku), že ak príde na koncert 50 ľudí, tak 48 z nich zaujímajú kapely. Odrazom tejto skutočnosti je ako rýchlo nám celé turné mizol merch. Možno sme len zaujímaví tým, že sme „zo zahraničia“ a možno máme stále len šťastie na skvelých ľudí a možno nie.
Teď bych se rád dostal k vašemu novému EP, které vám vyšlo v září. Už si o něm něco povídal v tiskové zprávě, kterou jsme před turné nahazovali. Mohl bys to dyžtak zopakovat? Jak a kde vznikalo a kdo se postaral o vydání?
No EPčko vznikalo postupne. Tuším že Morning: Question má viac ako rok a pol. Poslednou skladbou ktorú sme spravili bol Midnight: Answer. Zaujímavosťou môže byť, že Every Rope Has An End malo niekoľko verzií, a z pôvodnej ostal iba refrén a druhá sloha. Dokonca celý song mal iný text a takmer celý ho spieval Peťo. Svoju terajšiu podobu získal tesne pred nahrávaním. Hudbu robíme všetci spolu ale „šéfujú“ tomu Peťo a Rišo – Peťo nosí najviac nápadov a Rišo ich asi najviac rozvíja.
EP nám takmer celé nahrával náš kamarát a ako by sám povedal, tak aj technik kapely (hahahaha) Janko Terpak. Nápad nahrať niečo DIY u nás vznikol niekedy v novembri/decembri minulého roku. Vtedy sme si mysleli, že všetko zvládneme úplne sami. Žiaľ na to ale nikto z nás nemal až toľko času. Už vtedy sme boli s Jankom dohodnutí, že nám stým trochu pomôže. Nakoniec sme sa raz pri pive s Jankom dohodli, že skúsime nahrať EP pre RF spolu – ja zmanažujem nejak časový harmonogram a vyriešim čo/kde/kedy/jak sa bude nahrávať a on sa postará o to najdôležitejšie - technickú časť a o samotný recording. A tak v mesiacoch Jún, Júl a August snami Janko trávil každý svoj voľný (a nielen ten) čas. Akurát bicie sme nahrávali mimo skúšobne – u nášho dlhoročného kamaráta Juraja Ivana, ktorý nám nahrával oba albumy predtým. Mastering nám zasa robilo Patt Production, tiež tu v Košiciach. Týmto spôsobom by sme chceli pokračovať aj v budúcnosti.
Tento album bol vlastne takým prvým počinom nášho DIY vydavateľstva alebo labela, je mi jedno jak to bude kto volať. Pomenovali sme ho Greenfield – lebo je to projekt ktorý vznikol na čistej holej „zelenej lúke“, na ničom. Chceli by sme ním pomôcť kapelám, ktoré sú zavreté v skúšobni a podľa nás by mali pobehovať po pódiách. Radi by sme prispeli ku vytvoreniu nejakej ucelenej scény na východnom Slovensku. Možno utópia, možno nie. Neviem o tom, že by sa tu o to niekto pokúsil. Oči veľké v tom nemáme, zatiaľ máme v pláne takto „vydať“ naše veci a vedľajšie projekty. Čo by som chcel, aby sme nahrali a pridali do „rodiny“, je čokoľvek od Humenčanov .Stepaside. Práve pri spoločnom turné, na ktoré sme ich pozvali, ma napadla táto myšlienka. Sám som zvedavý ako dlho bude Greenfield žiť.
Čím je tohle EP jiné než poslední řadovka You Have One Unheard Message (recenze)? Cítíš tam nějaký progress? Za sebe můžu říct, že mě baví asi i víc, i když tam taková hitovka jako Don't Give Up není.
Čím je iné? Že sme ešte takto spokojní so zvukom nikdy neboli. Nevravím ani sa netvárim, že to je super kvalita zo štúdia, ale všetci máme pocit, že nám ten zvuk sadol oveľa viac ako čokoľvek predtým. Či tam je progres alebo nie, to mi nejak neprislúcha hodnotiť. Rozdiel oproti YHOUM je hlavne v tom, že kým tam Rišo „vylepšoval“ skladby, ktoré sme spravili predtým, ako prišiel, tu už sa na nich podieľal 100% od začiatku. A ako som spomenul vyššie, patrónom hudby je práve dvojica Rišo-Peťo. Jo a ja tam mám hitovku! Midnight: Answer je pre mňa osobne jednoznačne najlepšia skladba, akú sme kedy spravili.
Kdo u vás skládá texty a čím se nejvíc jako skupina inspirujete?
Texty robíme ja a Peťo. Ja som starý emák, hahaha. Moje texty sú stále len o tom, čo som sám zažil, čo sa ma nejak dotýka. V tomto prípade je to kapela a život v nej (Empty Hands) a nejaké moje ponuré myšlienky a stavy, ktoré som si zažil (Every Rope...). V skladbe Home som bol zasa ovplyvnený domácim zázemím mojej frajerky, o ktorej je celá skladba. Bohužiaľ je to skutočný príbeh, so skutočnými vetami... A že si to ty, tak som popýtal Peťa, nech ti sám povie, čo jeho inšpiruje, vyrovnáme sa neskôr:
„Ak by nejaký text, čo napíšem mal vôbec zmysel, musí sa tykať nejakej empírie - skúsenosti, s kt. som prišiel do styku. Texty sú buď o mne, zážitkoch, nesplnených túžbach, chceniach alebo o témach, ktoré ma veľmi zaujímajú a mám k nim vyhranený postoj vo vzťahu k názoru väčšiny spoločnosti (1938 mistakes, aj keď je to kokocka skladba, text zmysel ma). Tie moje najosobnejšie sú pravé z nového EP - schválne som ich od začiatku skladal ako... "trilógiu", aj keď výslovná nadväznosť tam nie je, len tematická - totiž vždy chcem zachovať jednu vec, nech ten, kto si text číta, si pod tým textom môže predstaviť napr. jeho životnú situáciu, nie striktne môj uhol pohľadu na vec... teda pre každého môže byť význam v niečom iný. Pre mňa je taký, že v Morningu opisujem sám seba z pred cca 3 rokov, kedy som veľa vecí vnímal ináč, nič sa nedalo, nič som nevedel, čo totálne odrážalo moje vtedajšie sebavedomie. Afternoon je novší text, tam sa snažím pozerať na život, bytie a na zmysel existencie ako takej z tej najoptimistickejšej stránky, ako len viem, a schválne som to nazval Afternoon, aby to bolo "pokračovanie" Morningu; snažil som sa to nejako básnicky poňať - aj teenager v 16tich pičuje, ako je mu na kokot, ale život a skúsenosti prinášajú dobré/zlé veci, ktoré jeho debilny a obmedzený pohľad menia a tvarujú. Ale je len na pol ceste. A tretia skladba Midnight: Answer... tá je asi najosobnejšia vôbec, je to o zložitom vývoji vzťahov vo vnútri kapely za cele roky, no najmä o tom, ako som sa zachoval v ťažkej chvíli ku svojmu kamarátovi, ktorý patri do tria najlepších kamarátov. Ide tam o uvedomenie si chýb, sebareflexiu, ale zas s akýmsi vyjadrením nádeje, že aj to zlé môže byť lepšie (čo v podstate je vyjadrené prechodom Morningu do Afternoonu). Preto táto pesnička je celkovým vyvrcholením tejto trojky.“
Ešte by som dodal, že pri tomto albume nám s textami konštruktívne pomáhal aj Dano, no, a finálnu korekciu textov nám robil Matt Raybould z britských Stillbust.
Když jste začínali, proč jste se rozhodli pro anglické texty a ne slovenské - jako třeba Datum Vyroby, Plus Mínus a další. Byl důvod i ten, že byste chtěli - v určité míře - prorazit i v zahraničí?
Určite to nebolo kvôli tomu, aby sme prerazili v zahraničí, pred ôsmimi rokmi sme chceli preraziť maximálne v Košiciach, hahaha. Bolo to skôr pre to, že nikto z nás nejak neholdoval slovenským kapelám (okrem Inekafe, Slizom a Chikiliki). Urobiť dobrý slovenský text je dosť zložité podľa mňa. Aj tí najväčší slovenský velikáni majú niektoré texty, ktoré sú fakt sračky. Takže akosi sa to od toho odvíjalo. Nevravím tým ale, že urobiť text v angličtine je niečo jednoduché a že som nejaký majster sveta v tom, ale mne osobne sa v angličtine hýbe trošku lepšie. No, a možno aj vďaka tomu na rozdiel od tebou zmienených kapiel máme cez 30 koncertov odohratých mimo ČSR.
A jak se vůbec daří skloubit hraní v kapele, což obnáší zkoušky, koncerty apod., s osobním životem a prací? Ptám se na to, protože od pár kamarádů či známých vím, že často nebývá moc čas na to se sejít a zkoušet či tvořit. Zároveň spousta kapel – menších domácích, ale i těch zahraničních - z různých důvodů končí. To je takřka na denním pořádku.
Hahaha, viem, o čom hovoríš. No ani sám neviem, ako sa nám to darí. Podľa mňa je to ale hlavne prístupom nás štyroch. Keby sme nechceli, nenašli by sme si čas, ale našťastie stále všetci štyria chceme. Hrávame aspoň raz týždenne, niekedy sa zadarí aj dvakrát + koncerty. Čo pri školách, prácach, frajerkách a našich ďalších záujmoch je takmer zázrak. Veď Peťo hrá už dva roky v inej (veľmi dobrej) košickej kapele (YouTube link), Dano tiež rozbieha už viac ako rok svoj projekt, len nevie nájsť poriadny vokál (ozvite sa mu, kto má záujem!), Rišo začal aktívnejšie bicykovať a ja hrať florbal. Okrem toho ja s Rišom máme tiež inú kapelu... no dôvodov, prečo by sme sa na to mohli vyjebať, je viac ako dosť – ale nikto z nás to nechce. Aj napriek tomu, že na tom nezarábam, že ma to stojí kopec prachov a času a že sa stále niečo poserie a skomplikuje mi to život, je to zmysel môjho života. Vyjsť na tour je asi ten najlepšie strávený čas, aký si viem predstaviť.
Co máte teď v plánu do konce roku? Turné za vámi, nové EP venku teprve chvíli, takže toho moc nezbývá...
Práveže máme toho celkom dosť. Tento víkend sme odohrali 2 koncerty a do konca roka nás čaká ďalších 7 po ČSR, sú to tieto:
18.10. Prievidza - Element Music Club, 19.10. Prešov - Royall Music Club, 26.10. Stará Ľubovňa - Kultúrny Dom (Rock Show 7), 31.10. Hlohovec – Praha, 1.11. Košice - Xichtoplesk (Unplugged stage v Cassbare), 29.11. Tuchlovice - Česká Hospoda a 30.11. Brno – Melodka.
Navyše sa nám ozvala jedna nemecká kapela, či s nimi medzi sviatkami nedáme minitour v Poľsku. Čiže čaká nás toho ešte fakt dosť veľa.
Jak jsem psal v perexu, fungujete už více jak 8 let, máte za sebou přes 100 koncertů, několik evropských turné, desek, zahráli jsi si při comebacku InehoKafe... Zkus nám shrnout dosavadní kariéru Retarded Fish.
Žiadna kariéra nie je, hahaha. A čo mám vlastne povedať? Blížime sa k 150tim koncertom, hrali sme pre 2 a aj pre 1000 ľudí, opili sme sa s ľuďmi, ku ktorým sme ako deti vzhliadali, ale aj s ľuďmi, ku ktorým vzhliadame teraz, máme 10tky priateľov po celej Európe a navštívili sme mestá na Slovensku, v Česku či Európe, ktoré by sme za normálnych okolností určite nenavštívili. Nie je to o inom – je to proste paráda! A až raz budem otcom, budem mať o čom deťom rozprávať.
Na závěr ti nechám volné pole působnosti. Můžeš napsat cokoliv, na co jsem se nezeptal, co tě štve, čeho si naopak vážíš... Klidně zhodnoť česko-slovenskou scénu, vím, že moc nemáš rád např. ty nové corové kapely, které jedou na „trendy vlně“ posledních pár let. Je to na tobě.
Čo si vážim a čo ma štve na československej scéne? No najviac ma štve asi to, že scéna je roztrieštená na milión úlomkov. Niekedy mám aj sám pocit, ako by tu ani nebola. No som rád, že tu stále sú kluby, ktoré rozumne pristupujú k undergroundu alebo alternatíve alebo akokoľvek to nazveš, že sú tu ľudia a kapely, ktorí vidia aj ďalej ako je prah ich skúšobne a podporujú a rozvíjajú svoje okolie. Veľmi rád by som k nim patril a aj preto som prišiel s myšlienkou Greenfield. Verím, že tých pár rozumne rozmýšľajúcich kapiel postupom času prevalcuje tu sedláckosť, aroganciu, egoizmus a neprajníctvo, ktoré tu máme. Za 8 rokov som sa s týmto javom stretol požehnane. Nevravím, že ľudia majú chodiť na koncerty kapiel, ktoré sa im nepáčia, ani že všetky kapely majú organizovať koncerty. Pre boha len to nie! Ale chce to trošku pokory, trošku priateľstva u kapiel. U ľudí to chce zasa trošku rozhľadu, trošku viac chcenia a hladu po tom, čo ten „ich“ interpret proklamuje. Darmo niekto bude rozprávať o sile punk-rocku, priateľstve a neviem čom všetkom, keď jediné, čo ho na hudbe zaujíma, sú peniaze, a jeho život je opakom jeho textov. Darmo bude nejaký Janko Novák pičovať pri pive na ľudí, čo chodia na diskotéky a hiphopové koncerty, akí sú smiešni... a potom o pár dní ho vidieť na koncerte, ako boxuje do zeme a kope do vzduchu spolu s ďalšími 5timi kamarátmi pod pódiom. Veľký rozdiel v tom teda podľa mňa nie je, len sa to ináč volá. Ale hlavne - možno by ľudí mohlo menej zaujímať, čo má kapela oblečené, a viac, o čom vlastne spievajú a či to zodpovedá hlave aspoň jedného z ich členov.
Ja ďakujem za celú kapelu, že na našich koncertoch z tých pár desiatok ľudí, čo príde, sa nájdu aj takí, s ktorými si máme čo povedať, ktorí rozumejú tomu, čo robíme a prečo to robíme. Ďakujem každému jednému človeku, ktorý nám kedy pomohol s koncertom, či aspoň kontaktom, kúpil si niečo z merchu a tým podporil fungovanie kapely, alebo sa proste len zastavil po koncerte na kus rečí. Hoc aj nesúhlasil s niečím, ale stáli sme mu za to, že nám to prišiel povedať. Môže to vyznieť hyper pateticky, ale bez takýchto ľudí by sa nám veľmi ťažko fungovalo 8 rokov.
A keďže je to môj prvý veľký rozhovor (hahaha), na záver by som chcel poďakovať Peťovi Tešliarovi, Danovi Urbanovi a Rišovi Rohaľovi za to, že to so mnou ešte stále vedia vydržať a že ma aj vďaka nim tá naša kapela baví stále viac a viac.
Díky za rozhovor.
Ja ďakujem a nech sa darí! Po páde iPunku ste jeden z mála netových zinov, na ktorý si aj napriek časovej tiesni občas kliknem.
FB profil kapely: https://www.facebook.com/retfish
