Report: Iwrestledabearonce + Oceano + Vanna + For All Those Sleeping; Bratislava - 25.09.2012
Kdo: Iwrestledabearonce (USA) + Oceano (USA) + Vanna (USA) + For All Those Sleeping (USA)
Kde: Randal Club - Bratislava
Kdy: 25. 9. 2012
Rozhodol som sa, že tento report začnem netradične hneď hlavnou hviezdou večera Iwrestledabearonce.
Kapela otvorila koncert hitovkou You Know That Ain’t Them Dogs' Real Voices z ich posledného albumu Ruining It for Everybody. Dovtedy poloprázdny Randal ostáva aj naďalej do pola naplnený, kapacitne na úrovni koncertu lokálnej kapely. Výkony a šou kapely však túto úroveň ďaleko prevyšujú. Pred pár mesiacmi sa v kapele udiala dosť výrazná personálna zmena, a to na poste speváčky. Krystu Cameron nahradila Courtney LaPlante z kapely Unicorn. Aj keď to nová speváčka zvláda naživo obstojne, je počuť, že vokály, ktoré sa musela naučiť, pre ňu až tak prirodzené nie sú a v niektorých momentoch, hlavne pri melodických spevoch, to je výrazne počuť. Najhoršie to asi schytala skladba It Is 'Bro' Isn‘t It?, ktorej refrény veľmi nezvládla. Od polovice koncertu, kedy jej (asi) zvukár pridal výrazne echo na spev, zneli všetky vokály čisto. Scream a growling však LaPlante naživo zvládla na výbornú a celý koncert pôsobil ako veľmi vyšinutá avantgardná záležitosť. Zvukové sample sú výborným doplnkom ich hudby, na rozdiel od For All Those Sleeping, ktorí v ten večer s nimi zdieľali pódium a spomeniem ich nižšie. Kapela šlapala presne a všetky medzižánrové vsuvky boli odohrané podivuhodne zrozumiteľne a zručne. Na albumoch také experimenty môžu v konečnom dôsledku vďaka produkcii znieť úžasne a live verzia to už nemusí vôbec spĺňať. Toto však nie je prípad Iwrestledabearonce. Naživo pôsobili výstredne, čo len korešponduje s obsahovou stránkou ich hudobného materiálu a ku koncu už asi ani nikoho neprekvapilo keď počas skladby bubeník Mike Montgomery začal zdvíhať hihat aj so stojanom nad hlavu v horizontálnej polohe zatiaľ čo ďalej plynule jednou rukou zvládal obsluhovať plnohodnotne zvyšok bicích. Speváčka vyzerala síce trochu otrávene, trochu akoby prišla z Lynchovho Twin Peaks, ale ak u kapely zakotví natrvalo, bude to pravdepodobne celkom obstojná náhrada Krysty Cameron.
Vanna – Túto kapelu som mal možnosť napočúvať si len v daný deň koncertu a celkom som sa tešil na to, čo predvedú naživo, a ako budú znieť. Musím hneď na začiatku uznať, že ich vystúpenie ma dosť bavilo, a určite by som na nich zašiel rád znova. Jedným z vrcholov ich koncertu bol pre mňa song We Ate The Horse You Rode In On. Má výborný otvárací riff, chytľavé čisté refrény a to najlepšie si nechali samozrejme nakoniec. Song uzatvára hutný HC/stoner gitarový riff v štýle Cancer Bats. Kapela mala na pódiu energiu. Takto má podľa mňa vyzerať kapela, ktorú počujete prvý krát a ktorá vás svojim výkonom presvedčí, aby ste sa k ich hudbe po koncerte znova vracali. Bonusom bolo vyhlásenie frontmana Davey Muise, že najviac v živote, ako sa kedy opil, bolo práve v Randali pred dvoma rokmi na ich turné, keď odpadol na bare. S touto kapelou musí byť sranda.
Oceano – tejto kapely som sa skutočne obával a moje obavy sa relatívne naplnili. Nie je to skrátka hudba pre mňa. Spevák Adam Warren uviedol jeden z prvých songov takto: „This is for all the beautiful ladies.“ A hneď na to začal technický deathcore, ktorý vo mne vzbudzoval pocity úzkosti a miernej kognitívnej dezorientácie. Profesionálne na vysokej úrovni, ale priznám sa, že žiadnu skladbu som nebol schopný nejako bližšie zmyslovo uchopiť. Táto hudba ide skrátka mimo mňa a neodvážim sa ju bližšie hodnotiť. Oceano bolo pre mňa skrátka peklo. Ak by ešte žil Arthur Schopenhauer, nepochybne by počúval Oceano.
For All Those Sleeping šli ako prví už o pol ôsmej. Na pódiu zneli výborne a snažili sa robiť šou aj napriek mizernej účasti, ktorá v danej chvíli vyzerala ako u nás na fakulte na nepovinnom seminári prebiehajúcom v rovnakom čase, ako hrali. Tvrdé pasáže zneli solídne, čo ma však dosť otravovalo boli vysoké spevy a úsmevné hudobné sample, ktoré do kontextu vôbec nezapadali. Ako by povedal náš pán prezident: Napriek tomu, ale možno aj vďaka tomu to bol v konečnom dôsledku pre mňa len kvázi stredoškolský americký punk s naivnými popovými refrénmi, ktorý popri ostatných vystupujúcich v ten večer pôsobil skôr úsmevne.
Koncert napriek priemernej až podpriemernej účasti okolo 100 ľudí bol zaujímavým zážitkom. Vrcholom večera po hudobnej stránke boli headlineri Iwrestledabearonce a príjemné prekvapenie Vanna, o ktorých som síce doteraz vedel, ale nejako šli mimo mňa. Aj keď Oceano mne osobne nemajú čo hudobne ponúknuť, ide o profesionálnu kapelu a myslím, že ich gitarista by si zaslúžil hrať v smokingu.
