Linkin Park - The Hunting Party (2014)
Datum vydání: 13. 6. 2014
Label: Warner Bros / Machine Shop
Délka: 45:12 / 12 skladeb
Odkaz: https://www.linkinpark.com
Země původu: USA
Žánr: Hardrock / Alternative rock / Rap rock
+ tvrdý Linkin Park!, zvuk, žiadna nuda
- menej a slabšie refrény
Hodnocení: 85 %
Doporučené skladby: Keys To The Kingdom, Guilty All The Same, War
Na začiatku milénia sa nejaká kapela s názvom Linkin Park rozhodla vydať vtedy populárnou cestou nu-metalu. Ich prvý album Hybridy Theory zožal veľké ovácie, dostal viacero zlatých ocenení a určite rozvíril vody hudobného priemyslu. Rok 2003 priniesol druhý nu-metalový počin s názvom Meteora, ktorý viac menej pokračoval v úspešnosti predchodcu. O štyri dlhé roky, na jar 2007, vyšiel album Minutes To Midnight. Kapela záhadne vycítila, že nu-metal toho už veľa nemá čo ponúknuť a blíži sa ku koncu ako volebné obdobie Baracka Obamu, a presunuli sa z istoty, ktorú nu-metal predstavoval, do vôd alternatívneho rocku. Vtedy sa spustila veľká lavína nenávisti a vyhlásení ako “Linkin Park sa zapredali rádiam!”, no s odstupom času je to album tak kvalitný, ako kvalitný album od tejto šestice hudobníkov môže byť. Chester Bennington sa neskôr nechal počuť, že nový album od Linkin Park môžeme očakávať každých osemnásť mesiacov (ako odškodné za štvor ročné čakanie na MtM). Tak o 18 mesiacov prišlo experimentálne A Thousands Suns, ktorému sa dostalo ešte väčšej nenávísti, no o to väčšmi je to v dnešných dňoch pravdepodobne najviac uznávaná nahrávka. O ďalších 18 mesiacov sme dostali Living Things (v recenzi 100 a 60 %), zmes všetkého možného, čo kapela doteraz urobila, ktorá však po všetkom znie najslabšie z ich doterajšej diskografie (stále je to však kvalitný album). A teraz, po ďalšom osemnásť mesačnom čakaní prichádza The Hunting Party.
Všetko to začalo tým, keď Mike Shinoda, hlas a hlavný songwriter, prišiel na to, že veci, ktoré napísal, sa mu nepáčia. Nebol spokojný so súčasnou rockovou scénou a preto sa rozhodol (a ostatok kapely sa k nemu dobrovoľne s nadšením pridal), že je čas na tvrdý album.
The Hunting Party obsahuje 12 piesni a trvá 45:12. Hneď úvodná skladba Keys To The Kingdom vám od prvej sekundy natlačí do uší zvuk, ktorý vás bude sprevádzať celým albumom. SCREAM JE SPÄŤ! Málokto čakal, že Chester zo seba ešte nejaký ten vreskot dostane, a hľa, je ho celý album! Ochvíľu na to prichádzajú bicie, pauza, celá skupina a metal! Neboli by to však Linkin Park, kebyže nám nemusia potvrdiť, že nevydržia niečo robiť rovnako. Hneď po úvode sa všetko spomalí a prichádza mierumilovný spev od Shinodu. No na refrén sa to všetko zase rozbehne a rozkričí tak, až máte pocit, že sa vám Bennington chystá odtrhnúť hlavu, ako keby bol Cthulhu. Rozhodne niečo, čo tu chýbalo!
Druhá All For Nothing, kde na refréne hosťuje Page Hamilton, sa nesie v typickom duchu Linkin Park s nádychom 90’. Rapovaná sloha, spevavý refrén (a gitarové sólo!). Na konci songu je počuť ako sa gitarista Brad Delson rozpráva so Shinodom o tom, ktorý song pôjde ďalej. Brad jasne hovorý: “Put the heavy shit there!” a Mike odpovedá: “The heavy shit right here?” - a to nás prenesie k prvému singlu Guilty All The Same. Podľa mňa najkomplexnejšia a určite jedna z najlepších skladieb CD. Trocha moc natiahnuté intro, výborný refrén, ešte lepší bridge s hosťujúcou čiernou rapovou legendou Rakimom a opäť zbláznene gitarové sólo (netypicky) ku koncu! Pochúťka pre uši.
Medzihra The Sumonning, ktorá je tak trochu zbytočná (a to mám medzihry rád!) a následuje War. To, na čo s minimálne poslednými nahrávkami LP asi nikto nikdy nepomyslel, sa stalo. Linkin Park goes punk! A pristane im to. Krátka, úderna, priama, naštvaná (takmer hardcorová) punková pecka! Wastelands, ďalší (minimálne pre tento album) typický Linkin Park song. Tvrdé gitary, rap v slohe, melódie v refréne. Môže byť! Prvá “balada" prichádza s číslom 7. Until It’s Gone skľudňuje tempo a vy máte čas sa nadýchnuť. Čím častejšie tento song počúvam, tým viac sa mi páči. Nejedná sa o najjemnejšiu baladu aká môže byť, skôr niečo ako jemne tvrdší November Rain dnešnej doby.
Rebellion! ďalšie prekvapenie. Práca Darona Malakiana na gitare je tu ohromne počuť a vo výsledku tento song znie ako milostné dieťa, ktoré vzišlo zo zamknutej hotelovej izby Linkin Park a System Of A Down. Číslo 9, Mark The Graves. Ono to vôbec nie je zlé, ale miestami vám to môže pripadať ako náhodne myšlienky a návrhy vhodené dokopy v štýle “Veď ono to už nejako bude znieť”. Alebo to zabalíme do slova experiment, aby si nikto neublížil. Song, ktorý ma štruktúrou asi najbližšie k A Thousand Suns, no nedá sa povedať, že by bol chytľavý. Je … tvrdý. a zvláštný. a zaujímavý. Druhá medzihra Drawbar je už o niečom inom! Super atmosféra, krásne piáno a Tom Morello, ktorý ma najväčšiu čásť asi v mene songu. Na piesni ho počuť asi tak veľmi, ako keď na stanici s príchodom vlaku padne na zem minca. Ďalšia možnosť nabrať dych po zničujúcej Rebellion.
Predposledná Final Masquerade, ktorá sa začína podobne ako Give Me Novocaine od Green Day, je song, ktorý s kľudným svedomým môžem nazvať hymnou celého albumu. Spevavý refrén, precítene vokály, kľudnejšie tempo, epickosť. A na koniec albumu ako čiara v piesku prichádza A Line In The Sand, ktorá kebyže tu nie je, nikomu nechýba, pretože FM by uzavrela album dokonalo, no som veľmi rád že tu tento song je. Pomalý začiatok, ktorý spieva Shinoda s takmer post-apokalyptickou atmosférou a textom. Hneď na to, podobne ako pri Keys To The Kingdom, páli kapela plnou silou s rychlými bicími a všetkým, čo má. A neskôr opäť kľud, slabší refrén, stop. Úplna zmena, inštrumentálna tvrdosť, opäť kľud a koniec.
Tento album je rýchly. Ledva ho zapnete a už je koniec. Brad Delson sa konečne zobudil a ukázal nam, prečo zastáva pozíciu gitaristu. Dokonca sa prekonal a viac menej v každej jednej pesničke nájdeme sólo (to v songu War je improvizované). Nezvyknem písať recenzie pesničku-po-pesničke, no mám pocit, že ku každej skladbe na tomto albume je čo povedať. Nejedná sa o nejaký výnimočný album, alebo album roka, ale Linkin Park v poslednej chvíli zabočili správnym smerom a priniesli niečo, na čo sa už dlho čakalo. Nie je to nu-metal, no ako vlastne Linkin Park zneli, keď nu-metal hrali? Hlasné gitary, rap a melodické vokály. Všetko nájdeme aj tu, no predsa to je iné. Kapela vie, čo robí, a navyše, album znie živo, kedže to nie su len holé songy, ale veci ako napríklad dialóg na konci All For Nothing, prvý refrén Guilty All The Same čisto vokálny, dlhá pauza v strede War a viac z neho robia skúsenosť, ktorá nenúdi.
The HUNT is ON!
