Rozhovor s kapelou Veil of Maya
Po minulotýždňovom rozhovore s Upon A Burning Body vám dnes prinášame ďalšiu americkú deathcorovú bandu Veil of Maya. Táto štvorica pochádza z mesta, ktoré preslávili pizza a Al Capone - Chicaga -, a taktiež patrí pod Sumerian Records. Na otázky pre It Never Ends odpovedal ich gitarista Marc Okubo.
Práve ste na svojom európskom turné s kapelami August Burns Red a The Devil Wears Prada, hoci pôvodne s nimi mali prísť Whitechapel, ako k tomu došlo?
Vyskytli sa nejaké zdravotné problémy, kôli ktorým to museli nečakane odvolať. Potom nás oslovili ľudia z nášho labelu, či by sme nemali záujem, a my sme samozrejme súhlasili. Je to skvelé byť zase u vás (v Anglii, kde byl rozhovor pořízen, pozn. red.), sme z toho nadšení, aj keď kvôli vyťaženiu po koncertoch bývame unavení.
Čo väčšinou robíš na turné vo voľnom čase medzi koncertami?
Čítam, hrám na gitare, počúvam hudbu, ochutnávam pivo, bavíme sa s ľuďmi a tak, bežné veci.
Máš tu nejaké obľúbené miesta, jedlá, alebo nápoje, ktoré ti chýbajú doma v USA?
Ani nie, väčšinou sa stravujeme v stánkoch s kebabom, v pizzériách a podobne.
Dnes, pár mesiacov po vydaní vášho najnovšieho albumu Eclipse, je na ňom niečo, čo by si zmenil?
Veľa ľudí nám hovorilo, že album je príliš krátky (28 minut, pozn. red.). Vytvorili sme ho ale len pár mesiacov po vydaní nášho predchádzajúceho albumu, popri koncertovaní, a neriešili sme jeho dĺžku, tak to tak vyšlo. Keby som to lepšie odhadol skôr, pridal by som ešte dve - tri skladby.
Čo bolo jeho hlavným odkazom a aké témy stáli za jeho napísaním?
Je za tým príbeh jedného slepého dievčaťa, ktoré sme stretli v Taliansku. Ona nám dodala inšpiráciu a celkovú víziu tohto albumu.
Ako sa vám spolupracovalo s Mishom Mansoonom z Periphery, ktorý bol producentom vášho posledného počinu?
Skvelo, je to dobrý priateľ, ktorý tiež úplne chápal moje zmýšľanie. Rozumel mojim predstavám ako by mal album vyzerať, dokonca mi ho pomohol napísať.
Tiež bol jedným z priekopníkov djentu.
(smích) Áno, on to začal propagovať, niektorí ľudia to však nesprávne pochopili. Nie je to žiaden nový štýl, je to proste len technika hrania na gitare, ktorá tu bola ešte skôr, ako vzniklo to slovo.
V minulých rokoch ste odohrali množstvo koncertov po boku svetoznámych kapiel v mnohých krajinách. Pri ktorej z nich ste mali zo seba najlepší pocit?
Nedávno sme hrali dva koncerty pred Deftones, čo bolo úžasné, pretože som na tej kapele vyrastal a odrazu sme s nimi hrali na jednom pódiu. Boli veľmi cool, sledovali náš koncert a bavili sa s nami po show. Fakt silný zážitok.
Čo si pamätáš zo svojich muzikantských začiatkov a ako sa tvoj vkus v priebehu rokov zmenil?
Dostal som svoju prvú gitaru keď som vlastne ešte dieťa. Cvičil som skladby od Deftones, Tool, neskôr prišli Metallica, Slayer, Dream Theater. Počúval som death metal aj jazz - a tak teraz hráme to, čo hráme.
V našich krajinách (SR & ČR) ste hrali za posledné roky niekoľko krát. Čo vnímaš ako hlavný rozdiel medzi koncertami u nás a doma v štátoch?
Hlavný rozdiel je, že u vás máte Absinth. (smích) Ľudia sú tu odviazanejší a plní energie.
Kde ste zažili svoj najbláznivejší koncert?
V Európe, alebo celosvetovo? Zažívame to na mnohých miestach, napríklad Londýn, kde hráme zajtra, je zvyčajne celkom divoký, tiež Kanada a Japonsko.
Máš už svojho favorita na album roku 2012?
V metalovom žánri? Tento rok bol myslím veľmi plodný, vyšlo veľa dobrých vecí. Páči sa mi nový album Periphery, Faceless vydali kvalitný album, The Acacia Strain a tiež je tu novinka od Whitechapel a veľa ďalších. Neviem vybrať len jeden, je to ťažké.
Aké sú vaše plány v blízkej budúcnosti?
Po tomto turné máme v USA hneď ďalšie, tentokrát ako headlineri. Potom ideme zase niečo tvoriť na nový album.
Máš nejaký odkaz pre našich čitateľov?
Určite sa k vám čoskoro vrátime. Tešíme sa na vás na koncertoch.
