Rozhovor s kapelou Texas In July: Používejte rozum a buďte sami sebou. Vše je na vás!

16.03.2013 23:02

Americká metalcorová banda Texas In July sa na scéne pohybuje od roku 2007. Za tento pomerne krátky čas stihli vydať tri albumy (ten posledný Texas In July vyšiel minulý rok), jedno EP a odohrať množstvo koncertov po celom svete po boku August Burns Red, The Devil Wears Prada, We Came As Romans, Of Mice & Men a mnohých ďalších.

Na otázky It Never Ends odpovedal gitarista Christian Royer.

 

Aký bol rok 2012 pre Texas In July?

Úplne fantastický, začalo to spoločným turné s August Burns Red v štátoch a Kanade. Potom sme odohrali množstvo koncertov v zahraničí, boli sme v Európe, v Británii, spravili sme aj nejakú Austráliu. Stihli sme toho dosť, nesmiem zabudnúť ani Japonsko a Čínu. Takže si dovolím povedať, že to bol veľmi úspešný rok pre TiJ. Snažili sme sa zachovať si renomé a pokračovať v tom, čo sme začali.

 

Bubeník August Burns Red Matt Greiner hosťoval v songu Cloudy Minds na vašom poslednom albume Texas In July, ako k tomu došlo?

Toto bola naša najcoolovejšia skúsenosť, čo sa nahrávania v štúdiu týka. Mali sme predstavu, ako by to sólo na bicích malo znieť, zavolali sme si ho do štúdia a trochu sme jamovali. Potom sme prišli na to, kde ho zaradiť, a myslím, že to vyšlo skvele. Skúsili sme niečo odlišné a sme veľmi spokojní s výsledkom tejto spolupráce.

 

Čo je podľa teba hlavnou myšlienkou a odkazom albumu Texas In July?

Myslím, že odkazom väčšej časti albumu je, aby ľudia zostali sami sebou, v akejkoľvek situácii. Preto sme dali na cover ten obrázok mozgu. Používajte svoj rozum, buďte sami sebou, nech urobíte hocijaké rozhodnutie, všetko je na vás, len vy to môžete zmeniť. Ak nemáte žiadne presvedčenie, žijete len tak bezducho, bezcielne. Každý rozmýšľame inak, ale pokiaľ sa riadime sami sebou, nemáme čo pokaziť.

 

Aké boli tvoje hudobné začiatky a ako sa tvoj vkus postupom času vyvinul?

Keď som bol v tretej triede, hral som na violu. Neskôr som prešiel ku gitare. V podstate som bol vždy na strunových nástrojoch. Na strednej sme dali dokopy kapelu. Pokúšali sme sa hrať metalcore. Všetci pochádzame z odlišného prostredia, ovplyvnený niečím iným. Napríklad Ben má rád hip hop, Alex takisto. Chris a ja milujeme metal. Keď sme sa dali dokopy, našli sme svoj zvuk, ktorý má niečo z každého z nás a je akýmsi zjednotením všetkého, čo cítime ako kapela.

 

Opäť raz hráte v Európe. Máš tu nejaké obľúbené miesta, jedlá, alebo nápoje, ktoré ti chýbajú, keď si doma v USA?

Áno, konkrétne tie vaše kebaby, ktoré tu máte všade naokolo. V štátoch máme pár stánkov so shish kebabom na paličkách, nie je to však ono. Preto sme vždy nadšení, keď tu nejaký stánok objavíme v mieste, kde práve hráme a kríčíme Yeaaah, kebaaaabs! :D

 

Ako ste prišli k tomu názvu pre kapelu?

Ja som sa raz vybral do Texasu v júli a potom v zime okolo decembra/prosince sme sa rozhodovali pre názov našej kapely. Prišla reč aj na to, kde sme trávili posledné prázdniny, a vtedy som sa ozval, že som bol v Texase v júli minulého leta. Zvyšku bandy sa to zapáčilo, a tak sme si to nechali.

 

Na cestách trávite kopu času, čo vás udržuje pri živote a ženie vpred?

To je dobrá otázka, nieviem, ako na to presne odpovedať. Proste vždy, keď vybehneme na pódium, sa snažíme maximálne uvoľniť a užiť si každý jeden koncert. A keď vidíme, že si to užívajú aj ľudia v obecenstve, ženie nás to ešte ďalej a cítime sa ako v inom svete.

 

Čo najradšej robíš na turné medzi koncertami?

Ja osobne dosť hrávam Call Of Duty, niekedy aj celý deň. Občas aj nejaké iné videohry a potom pred koncertom s kapelou skúšame.

 

Album roku 2012 podľa teba?

Ťažká otázka. V poslednej dobe som dosť počúval Between The Burried And Me, celkovo však u mňa vedie posledný album Periphery. Ani si teraz nespomeniem na presný názov, ale púšťam si to každý jeden deň. (Periphery II: This Time It's Personal pozn. red.)

 

V Českej republike ste už hrali niekoľko krát. Ako si na to spomínaš? Poznáš aj nejaké domáce kapely?

Milujem to tam a poviem ti, poznám! Apostate. Oni nás supportovali na našom úplne prvom koncerte v Česku. Pozorovali sme ich, ako hrali, a nechápavo sa na seba pozerali so slovami: kto sú títo chalani? Hrali naozaj skvele a získali si naše uznanie.

 

Žial po poslednom koncerte v Prahe ohlásili pauzu...

Oh nie, dúfam, že to zase rozbehnú, bolo by ich škoda, keby skončili.

 

Obľúbená posledná otázka, máš nejaký odkaz pre našich čitateľov?

Áno, vypočujte si náš posledný album, makali sme na ňom veľmi tvrdo. A dúfame, že sa k vám onedlho vrátime!

 

Ramirez