Report: For The Fallen Dreams + Intohimo + Abhorrence; Bratislava - 13.05.2012
Kdo: For The Fallen Dreams (USA) + Intohimo (SWE) + Abhorrence (SVK)
Kde: Bratislava - U Očka
Kdy: 13. 5. 2012
Vzhľadom na to, že koncert vyšiel pre Bratislavu na nedeľu, a k tomu sme v ten večer ešte hrali hokej, môžem rovno na začiatok zhodnotiť, že akcia dopadla veľmi dobre. Najprv sa to možno tak nejavilo, nakoľko sa začiatok koncertu posunul asi o pol hodinu a vyzeralo to, že sa čaká kým sa nazbiera publikum.
Abhorrence zahájili akciu koncertným introm a prešli rovno do prvého songu, po ktorom privítali publikum. Zvuk bol výborný a na tak hlučnú kapelu akou Abhorrence je, boli jednotlivé nástroje veľmi dobre nazvučené a rozoznateľné. Hneď druhý song po uvítaní publika bola novinka, ktorá údajne zaznela naživo prvý krát. Trochu klišé znejúci úvod však po chvíli uťal krátky gitarový riff, ktorý vyšiel do ticha a od tohto momentu to bol výborný a našlapaný song. Vďaka kvalitne odvedenej práci na pódiu, priam až nadštandardnému zvuku a zaujímavým a originálnym riffom, by asi máloktorý nezainteresovaný poslucháč povedal, že je na koncerte lokálnej hardcorovej kapely. Niet divu, že sa kapela dostala do povedomia, a sú dnes už miestnou legendou na hardcorovej scéne. Musím však poznamenať, že napriek nadupaným riffom a neutíchajúcemu tempu skladieb počas celého koncertu, som sa v jednotlivých skladbách strácal. Zakaždým im chýbal silnejší záchytný bod, akými sú častokrát refrény, alebo hlavný ľahko rozpoznateľný motív, podľa ktorého je možné skladbu ihneď identifikovať. Taktiež spev je zvyčajne hudobný prvok, ktorý skladby drží pohromade, a dáva im jasnejšiu a konkrétnejšiu štruktúru. Ak však skladbám chýba spomínaná jasnejšia hudobná téma, spev má ťažkú úlohu mu takýto záchytný bod vtlačiť. Navyše scream, akým disponuje kapela, nie je práve popevkom, ktorý by si v pamäti našiel rýchlo svoje miesto. To však hudbe, akou je hardcore, a screamu, ako jej hlavným odtlačkom, nie je možné ani vyčítať. Z môjho pohľadu Abhorrence odviedli výbornú prácu a ich časť koncertu som si náramne užil.
Intohimo si dávali na svoj večerný vstup poriadne načas. Netuším, aký bol k tomu dôvod, ale menili sa celé bicie, čo nie je vôbec štandardným postupom pri koncertoch. Pauza medzi Abhorrence a Intohimo sa natiahla odhadom na niečo cez pol hodinu a mnoho prítomných nakoniec zaujal viac hokej našich so Švajčiarmi, a vrátili sa až na headlinerov For The Fallen Dreams. Kapela z toho nakoniec vyšla ako najslabšia po asi takmer všetkých stránkach od kvality zvuku, cez počet ľudí v publiku, kvalitu podaného výkonu až po odvedenú pódiovú show. Na počúvanie to zasa až tak zlé nebolo, aby som nenavodil dojem úplného faux pas zo strany vystupujúcich. Veľmi negatívne však vyskakovali čisté vysoké spevy, o ktoré sa staral jeden z gitaristov, no našťastie ich bolo len zopár. Sledovať kapelu však bolo už výrazne horšie. Snažili sa robiť šou, čo sa im uprieť nedá, avšak v konečnom dôsledku vyzneli veľmi rušivo až komicky. Občasný „crabcore“ na vizuálnej príťažlivosti vystúpenia nepridal, a bubeník disponoval veľmi rozmanitou škálou niekedy až nepochopiteľných pohybových kreácií. Poslednú tretinu koncertu som si vypočul už iba od baru, a preto to ani nebudem nejako bližšie hodnotiť. Kapela ma však celkovo nezaujala a na ich koncert by som sa už asi pozrieť znova nešiel.
Headlineri večera For The Fallen Dreams to vzali ako skutoční profesionáli. Zvučenie bolo rýchle a výsledný zvuk výborný. Miestnosť sa zaplnila asi štvornásobne oproti predchádzajúcim Intohimo a sála bola tentokrát natrieskaná. Stredobodom pozornosti počas celého koncertu bol vokalista Dylan Richter, ktorý už pred prvým songom spontánne ukazoval do publika a zvolával náhodných ľudí k sebe dopredu pod pódium. Publikum dostala úplne do varu skladba December Everyday hneď v prvej časti koncertu, kedy sa rozpútal circle pit a v strede songu následne wall of death. Nechýbal ani aktuálny hit The Big Empty. Spevák neustále vyzýval ľudí na after párty so slovami, nech bude ešte rušnejšia ako pražská párty noc predtým, ktorá údajne trvala až do rána. Neviem, čo na tom bolo pravdy, ale na pódiu vyzerali všetci živo a podávali výborné výkony, scream ako aj čisté spevy boli na vysokej úrovni. Kapela bola skvelá a musela urobiť dojem aj na nezainteresovaného diváka. Atmosféra počas koncertu bola, ak sa to dá tak povedať, priateľská a gitarista bol po koncerte odnesený na rukách priamo z pódia so slovami „Take me to the bar!“ presne tam, kam chcel. Koncert končil spomínanou The Big Empty, po ktorej kapela odohrala ešte vypýtaný prídavok. Dylan nakoniec celé publikum pozval na ich koncert vo Viedni, ktorý sa uskutoční budúci týždeň 21. mája vo Viper Room. Ak ste nestihli, alebo nemali možnosť v nedeľu na bratislavský koncert dôjsť, môžete si tak na For The Fallen Dreams odskočiť do neďalekej Viedne.
Roman Barkovci
