Meshuggah - Koloss (2012)

25.03.2012 22:35

Datum vydání: 23. 3. 2012
Label: Nuclear Blast
Délka: 54:32; 10 skladeb
Odkaz: https://www.meshuggah.net
Země původu: Švédsko
Žánr: Progressive metal / Djent / Groove metal / Math metal
+ bicie; silné rytmické gitarové linky
-  album po prvom počúvaní môže znieť únavne svojim tempom; jednotvárny scream
Hodnocení: 80 %
Doporučené skladby: Do Not Look Down; Swarm; Marrow
 

Na Meshuggah je zaujímavé, ako pracujú so štruktúrou songu a ako aranžujú jednotlivé nástroje, aby spolu sedeli napriek tomu, že sú v nepravidelných polyrytmoch. Rytmika songu je výrazne protiintuitívna, ale skladba ako celok znie konzistentne. Kapela definovala svojim zvukom dnes asi dominantný „podžáner“ metalu djent – čo je výstižné pomenovanie pre „znie ako Meshuggah“. Nejde iba o samotný zvuk, ale kompozíciu skladieb, ktorú moderný progresívny metal na čele so spomínanými Švédmi do hudby priniesol. Ich nový album je možné chápať ako odpoveď na premnožené množstvo albumov tohto pretechnizovaného, sterilného a neosobného žánru. Album je, povedal by som, návratom kapely k jednoduchším kompozíciám, aké ich sprevádzali aj na začiatku tvorby. Práve tento návrat odlišuje Koloss od väčšiny súčasných kapiel, ktoré sa ich snažili posledné roky napodobňovať. Či to bol zámer, si nie som celkom istý. Bol som trochu sklamaný, že Koloss je to, s čím prišli po štyroch rokoch, ale v kontexte novovznikajúcich kapiel je celkom logický krok odstrániť z hudby všetko to, čo sa ich imitátori snažili napodobňovať a čo bolo základom vynikajúceho albumu obZen.

Nahrávku otvára I Am Colossus a osobne mi to pripomenulo grandiózne otvorenie ich albumu Nothing skladbou Stengah. Úderné prvé sekundy vás do novinky vrhnú, no naplno sa do nej ponoríte až nasledujúcim pomalým a plíživým riffom. Ten akoby nastoľuje dojem, v akom tempe sa bude zvyšok nahrávky držať. Aby som to rovno uviedol na pravú mieru. Po prvom počutí som mal pocit, že je album akýsi uťahaný. Neviem však, ako som tento pocit nadobudol, nakoľko väčšina skladieb je výrazne rytmických, nedajú vám vydýchnuť a neúprosne šlapú až do poslednej sekundy. Za zmienku stojí hneď druhá The Demon's Name Is Surveillance, prípadne Marrov, ktorá má úžasný basový groove na pozadí celej skladby a typické „chaotické“ Thordendalove gitarové vyhrávky. Veľmi oceňujem prístup Thomasa Haake a po prvotných počúvaniach albumu mám pocit, že tiež zvolil jednoduchší prístup a šlape viac s gitarami ako proti nim, ako tomu bývalo. Stále sú však uňho počuteľné trefné detaily natlačené aj do najkratších hudobných sekvencií. Swarm je track, ktorý tematicky rozvíja jeden hudobný motív a balancuje pritom na pomedzí ponurosti, hutnosti a dynamiky. Celému songu dávajú atmosféru a charakter bicie, ktorých rytmus je v tomto prípade jeho nosnou stránkou. Album uzatvára The Last Vigil, ktorý je ezoterickým outrom albumu. Ten sa pomaly vytratí postupným „fade outom“. 

Koloss bude pravdepodobne hodnú chvíľu skloňovaným termínom v metalovej scéne, a pravdepodobne len v tom najlepšom svetle. Osobne si však myslím, že kapela ním neprekonala svoj predošlý obZen, no napriek tomu je nový materiál viac než vydarený. Švédi zvolili jednoduchší prístup a album znie viac ľudsky a menej strojovo, ak to vôbec u Meshuggah možné je. V kontexte dnešného extrémneho metalu ide o veľmi dobrý hudobný ťah.         

Roman Barkovci