Issues - Issues (2014)

Datum vydání: 18. 2. 2014
Label: Velocity/Rise Records
Délka: 43:44 / 12 skladeb
Odkaz: https://www.facebook.com/issuesofficial
Země původu: USA
Žánr: Metalcore / R&B crossover
+ Mixovanie žánrov, konečne správne použitá elektronika!
- Skladby sa na seba miestami podobajú
Hodnocení: 85 %
Doporučené skladby: Late, Mad At Myself, Stingray Affliction

Standing in front of this bed with the matches, watch it BURN!

Issues, resp. Rise Records, pár dní pred vydaním debutového a eponymného albumu skupiny dosloval spamovali internet s pesničkami z tejto nahrávky. Ja osobne som si nevypočul ani jednu, k Issues som doteraz nemal žiadny vzťah a nikdy som od nich nič nepočul. Keď však album vyšiel v celej svojej podobe, rozhodol som sa, že mu dám šancu. Novej muziky predsa nikdy nie je dosť.

Zo začiatku som si myslel, že album, ktorý som si práve pustil, bude len ďalší z miliardy, ktoré vás unudia na smrť svojími breakdownmi, nemelodickosťou a nevýrazními prvkami. Opak sa ale stal pravdou! Teda, do istej miery. Písať odporučané skladby pre tento album bolo obzvlášť ťažké, pretože nie každému sadne metalcore, nie každému sadne R&B a ešte menej ľudom sadne kombinácia oboch. Mna osobne najviac oslovili tie jemnejšie skladby, kde je Michael Bohn s jeho výkrikmi trocha v úzadí a Tyler Carter sa prejavuje naplno. Skladby ako Late, Mad At Myself, Never Lose Your Flames.

Seem like we've been so scared
Some people call it art
I hope you make peace with your pain
And never lose your flames

Miestami mi preletelo hlavou, že tento album je moderno-moderná verzia Hybrid Theory od Linkin Park na steroidoch. DJ, tvrdé gitary, krik, melodické refrény. Nechcem ich porovnávať, ale prirovnávať. Po inštrumentálnej stránke je to diametrálne odlišné, ale výsledny dojem má istú pachuť menovaného albumu. Ako som spomínal o pár riadkov vyššie, bál som sa toho, že som opäť natrafil na ďalší nudný album, kde gitaristi opakujú po bicích džn-džn-džn a pritom idú do kolien. Pravdepodobne to aj robia, no na druhú stranu to nie je nič v zmysle Asking Alexandria. Inštrumentálna zložka kapely pozná svoje nástroje a vie, čo si ktorá pesnička vyžaduje. Bez Tylera “Scout” Acorda za pultom a Tylera Cartera za mikrofónom (tí Tylerovia to ale držia pokope) by to ale zrejme bolo nudné. Tento album a jednotlivé songy ma bavia hlavne kvôli tomu, ako dokonale sa im podarilo zmixovať clean vokály/R&B prvky s dnes už mainstreamovým metalcorom, ktorý hrá každá skupina s členmi narodenými medzi 1990 - 2000 (no offense!). Jednoducho, baví ma to! V momente keď to už môže začať nudiť príde zvrat, ktorý nečakáte.

I'm so mad at myself
For giving in to what I want, never again
That feeling we felt
We called it love, you called it off
And I never been so mad at myself

Začiatok Late alebo Mad At Myself môže pôsobiť ako rádiovy odpad, no pokiaľ ste človek s otvorenou mysľou a neosudzujete len preto, lebo je to “zlé” bez akejkoľvek konštruktívnej kritiky, mohli by ste s týmto CD zažiť pár príjemných dní (to znie divne). K prirovnaniu s legendárnym Hybrid Theory ma doviedla ešte jedna vec, a tou je 6. song v poradí s názvom Old Dena. Na tej sa vybláznil DJ Scout s jeho gramofónmi tak, ako Joe Han na Cure For The Itch pred štrnástymi rokmi. 

Baladu, tobôž akustickú pesničku, tu nehľadajte. Titul najjemnejšia skladba by pravdepodobne dostala Tears On The Runaway Pt. 2, kde hosťuje akási Nylo. Hneď za ňou by možno následovala Disappear (Remember When), ktorá sa končí gospelovým zborom, po ktorého doznení dostanete chuť si pustiť celý album odznova! (Mimochodom, pieseň je o Tylerovej kamarátke, s ktorou plánovali dobyť hudobný svet, no Rachel neštastne zahynula po zrazení opitým vodičom.)

Remember when I didn't need you?
Well, I need you now
To hold my head up high, say it's all better, child
Remember when I was alone and crying out?
You will be missed
But I know you're all better now

Čo dodať. Chodťe, kúpte, stiahnite, ukradnite si album a vypočujte si ho poriadne nahlas. Samozrejme sa to nebude páčiť každému, ale to tak už býva. No rozhodne by som tento album nezaradil medzi nudné metalcorové kópie, ktoré požierajú samy seba. Ak niekto viete o podobnom cross-overy žánrov, sem sním !

PS: Všimnite si, ako sú na obale okolo slova ISSUES vypísané náhodne slová a najväčšie z nich je WOMEN. To nebude náhoda…

Chuck