Report: Bad Religion + Plus Mínus; Bratislava - 13.08.2013

Bad Religion: Neberte to ako útok, ale... Fuck you!

13.8., Majestic Music Club, Bratislava

Sedím pred bratislavským klubom MMC nad tretím pivom s chalanmi z Criminal Colection, na ktorých som narazil krátko po ich návrate z izraelského turné. S tretím pivom som dnes trochu pozadu - v Izraeli je holt pivo drahé. Dvere do sály už sú otvorené, no my sa nikam ponáhľať nemusíme. Okolo posedáva i postáva slušné množstvo ľudí, rozhodne ich však nie je dosť na to, aby zaplnili koncertnú sálu klubu, ktorý na slovenské pomery patrí medzi tie väčšie. A to minimálne polovica z nich plánuje dnes večer metliť v susednom Randali, kde zhodou okolností hrá kapela Trivium. Možno aj viac - keď pomedzi nich prejde basák Jay Bentley, jeden z najväčších punk rockových sympaťákov, takmer nikto si ho nevšíma. Nuž, nie každý deň príde do Bratislavy veľká kapela, ale keď už príde, tak sú minimálne dve naraz, každá v inom klube...

Máme tu sviatok!

Na schodoch vedľa stánku s vybrakovanými zásobami merchu stretávame Gzu z Plus Mínus. Spevák má zjavne výbornú náladu a sakra sa teší na predskakovanie svojim hrdinom, ostatne ako aj zbytok bratislavskej kapely. Špecifickú príchuť bude mať tento koncert hlavne pre Waya, ktorý skupinu pred mnohými rokmi spolu s bratom Dodom založil - práve dnes na svojom Facebooku oznámil, že dnešný koncert s Plus Mínus bude jeho posledným...

Plniac časový plán na 120 percent o 20:00 naskakujú Plus Mínus na pódium a štartujú svoj krátky set energickou "bedrelidžnovskou" Pravdou. Publikum v tej chvíli počíta radu ľudí nalepených na ochrannej bariére a zopár do rytmu kývajúcich sa hláv v skupinkách roztrúsených po sále. Žiadna veľká zverina z našej strany, no to Plus Mínus netankuje a valia o106. Dnešok je pre nich sviatkom, čo i Gza v priebehu vystúpenia niekoľkokrát opakuje. A dav nadšene súhlasí!

Nasadenie kapely je nákazlivé a ľudia sa naň chtiac-nechtiac začínajú chytať. Plus Mínus navyše hrajú v 5-člennej zostave obsadením veľmi podobnej headlinerovi večera a spoločne predvádzajú tak kvalitné vokálne harmónie o štyroch hlasoch, že by sa mohli smelo porovnávať s bandou veteránov, ktorá zatiaľ čaká na svoju chvíľu v backstage. Cca po 40 minútach je po setliste a Plus Mínus sa po nadupanom a energickom výkone porúčajú z pódia za zaslúženého hukotu publika. Aj častejšie by ste mohli hrať, chlapi...

33 rokov na scéne

... je mrte dlhá doba a nejednu kapelu po takom čase zloží tak krutá ponorková choroba, že sa z nej už nevyhrabe. A podľa toho, čo som počul pred koncertom, nie sú ani pankrokeri z LA výnimkou. Na turné cestujú oddelene - frontman Greg Graffin sa v klube zjavil údajne až tesne pred koncertom - a pred pár mesiacmi ich dokonca kvôli rodinným problémom opustil jeden zo zakladajúcich členov Greg Hetson. Večne vysmiaty útly gitarista patrí k najobľúbenejším členom americkej punkovej scény a ja som si akosi nevedel predstaviť, ako sa jeho role zhostí niekto iný, totiž mne absolútne neznámy Mike Dimkich z kapely The Cult.

Ale nech už je to so vzťahmi v kapele akokoľvek, na pódiu túto partiu chlapov definuje spoločný cieľ - naplno odpáliť do ľudí muziku, ktorej nadovšetko veria a dať do toho kus srdca. A v prípade Bad Religion i mozgu.

Pomalý nástup úvodnej skladby Past Is Dead je povestným tichom pred búrkou - Graffin a spol. prichádzajú sa ohlušujúceho kriku fanúšikov na pódium a ja si uvedomujem, že sa nechávam strhnúť energiu ľudí vôkol a nadšene kričím tiež. "The past is dead, let's focus on tomorrow instead!" spievame spolu s kapelou prvý refrén tohto večera a mňa fascinuje, ako je publikum Bad Religion schopné v tom správnom momente naraz prestať zbesilo pogovať a namiesto toho sa sústrediť na texty a vehementne podporovať svojimi hlasmi kapelu na pódiu. A vzápätí sa opäť rozbesniť v mosh pite, ktorý je tak akurát - dostatočne divoký, no nie prehnane agresívny.

Už dlho som si nejaký koncert neužil z tak veľkej miery i vďaka ľuďom okolo mňa - nie, hoci na Bad Religion možno prišlo menej ľudí, než by sa patrilo, boli to "kvalitní" ľudia - z ktorých mnohí nezdieľajú len obľúbenú muziku, ale aj filozofiu ktorá za ňou stojí. A pritom sa dokážu kráľovsky baviť!

Just say "Fuck you!"

Bad Religion striedajú pesničky z posledného albumu True North (recenze) s pestrým výberom (viď setlist nižšie) a funguje to perfektne. "Možno budete mať z tejto skladby pocit, že sa vás snažíme uraziť, ale neberte to tak," uvádza ďalšiu pecku Graffin a ľuďom je jasné, že si onedlho zborovo zahučia veľké očistné "FUCK YOU!" v refréne rovnomenného nového singlu. O pár songov neskôr nastáva malé minútové šialenstvo pri Do What You Want.

Graffin na pódium predvádza svoje typické "lektorské" gestá a po skladbách nešetrí čerstvo naučeným slovkom „ďakujem“, Bentley ako obvykle s maximálnym nasadením spieva druhé hlasy na špičkách sa naťahujúc k šialene vysoko postavenému mikrofónu, Baker žije svojou gitarou a Brooks Wackerman, to je proste bubenícka mašina. Najmladší člen kapely svojou kombináciou čistej techniky a punkového feelingu dopĺňa kapelu kvantami energie - tretíkrát ho vidím naživo a tretíkrát je spoľahlivo bijúcim srdcom kapely. Len Dimkich sa ako nový člen starej zostavy pochopiteľne drží trochu skrátka, ale kapelu ako celok to nijak nebrzdí.

"Máme viac než 300 songov, je ale dosť pravdepodobné, že ste sem prišli kvôli tomuto," hovorí Graffin a Baker už hrá úvodný riff 20 rokov starého a pritom nadčasového hitu American Jesus. Nasleduje azda ešte očakávanejšia hymna intelektuálneho punk rocku s prostým názvom Punk Rock Song, to už sa ale pomaly blížime ku koncu a po ďalšej pesničke kapela mizne v zákulisí.

Encore!

Je cca 22:37 a ja začínam byť nervózny, pretože o 21 minút mi odchádza vlak do Brna. Iniciujem preto hromadné "BAD-RE-li-gion! Bad-Re-Li-Gion!“ A chlapi na seba skutočne nenechajú dlho čakať. Na scénu prichádza Jay Bentley a spúšťa starú známu basovú linku songu Fuck Armageddon... This Is Hell!

A to peklo skutočne prichádza, pretože každý sa snaží čo najviac si užiť posledné 4 skladby prvého a možno i posledného - nikdy nevieš - koncertu Bad Religion na Slovensku. Ktosi sa dokonca pokúša o stage dive - ochrankári ho však pohotovo sťahujú späť do publika. Také už sa na BR pár rokov nenosí. Týpkovi to ani v najmenšom radosť nekazí, ochránkárom sa nebráni a s vysmiatou tvárou skáča hore-dolu ďalej. A Bad Religion už začínajú hrať asi jednu z najkrajších punk rockových skladieb histórie, Sorrow, a mne pri nej opäť raz behá po chrbte mráz. Doznievajú posledné tóny, dav hučí, kapela sa lúči, svetla sa rozsvecujú a ľudia sa pomaly začínajú trúsiť von.

Punkovo na poslednú chvíľu dobieham na vlak, punkovo spotený spím v uličke preplneného vagónu, pením nad polhodinovým zastavením v Břeclavi, ale hovorím si, že ono bude zase lepšie. Páči sa mi svet, v ktorom sú úplne cudzí a v mnohých ohľadoch odlišní ľudia schopní zdieľať niečo tak silné, ako je vzťah k hudbe i slovám jednej veľkej kapely. Tento pocit je pre mňa totiž u Bad Religion možno trošičku mocnejší ako u mnohých iných interpretov.

And there will be sorrow no more...

Setlist:

1. Past Is Dead
2. We're Only Gonna Die
3. New Dark Ages
4. True North
5. Anesthesia
6. Generator
7. I Want to Conquer the World
8. 21st Century (Digital Boy)
9. Overture
10. Sinister Rouge
11. Fuck You
12. Dharma and the Bomb
13. You
14. Do What You Want
15. Recipe for Hate
16. Sanity
17. Suffer
18. No Direction
19. Beyond Electric Dreams
20. Submission Complete
21. Come Join Us
22. Robin Hood in Reverse
23. No Control
24. American Jesus
25. Punk Rock Song
26. Dept. of False Hope

Encore:

1. Fuck Armageddon... This Is Hell
2. Vanity
3. Infected
4. Sorrow

Matej ‘MatZ‘ Zeliska