Memphis May Fire - Unconditional (2014)
Datum vydání: 25. 3. 2014
Label: Rise Records
Délka: 43:20 / 11 skladeb
Odkaz: https://www.facebook.com/MemphisMayFire
Země původu: USA
Žánr: Metalcore
Hodnocení: 70 %
+ chytľavé refrény, lepší “scream”
- Challenger 2.0, slabý mix gitár, podobnosť skladieb
Doporučené skladby: No Ordinary Love, The Answer, The Rose
A tak sme tu zas a znova s hudbou, ktorá už pre mnohých nemá čo ponúknuť a posunuli sa ďalej. Kapely sa snažia žánre mixovať, pridať do svojich songov niečo nové, nepredvídateľné. A potom sú tu kapely, ktoré su majstrami svojho remesla…
Stiahn… kúpiť, dať si slúchadla, pustiť. Unconditional, štvrtý album americkej zostavy Memphis May Fire, prichádza po dvoch rokoch po ich teraz už predposlednom albume Challenger. Čo je nové? No, úprimne povedané, na prvý pohľad nič. Dokonca ani počet piesni. Na druhú stranu, čo nové môžeme chcieť? Kapela si je vedomá toho, že vzorec, ktorý použili pred dvoma rokmi, fungoval dokonale, aplikovali ho znova. Otázne je, či to bude fungovať aj pri ďalších pokusoch. Nepredbiehajme však, pri Unconditional to funguje. Za nové vlny v starých vodách môžeme považovať to, že jednotlivé songy pôsobia viac ucelene. Matty Mullins má svoj hlas pod kontrolou viac než kedykoľvek predtým, jeho “kričanie” znie hútnejšie. Refreńy su chytľavejšie. Zvuk ostáva nezmenený, čo je škoda, pretože tu sa kapela dopredu nepohla. Dalo by sa povedať, že šli práve opačným smerom, kde sú gitary, minimálne oproti Challengeri, slabšie počuteľné a častokrát sa nedá ani rozoznať, čo gitara v danom momente hrá. V tomto žánri sa toho deje v jeden moment veľa a tým pádom sa môže stáť, že sa piesne "dusia" a nemajú dostatok miesta na dýchanie. Neviem, kde sa stala chyba, album dozadu takýto problém nemal. Ak mám hovoriť za seba, najviac sa mi pozdávajú songy, respektíve pasáže, kde Mullins spieva. Vtedy to znie ako-tak originálne a poslucháč sa úplne nestráca. Ale čo si budeme hovoriť, vec vkusu. Niekedy však taká surová agresivita v Sleepless Nights vie pohladiť dušu…
Čo sa textov týka, Mullins sa rozpísal o témach ako je chudoba vo svete, (Possibillities - "The poverty ends where compasion begins, we can’t no longer deny it’s up to us!") o láske k svojej manželke, (Speechless - "For a moment, i’m a poet without words, speechless ‘cause you love me at my worst"), ktorá mimochodom znie ako siamské dvojča Miles Away z predchádzajúce albumu, od intra cez text až po tempo. Ďalším súrodencom po textovej stránke je pieseň The Rose, bratranec Prove Me Right. A v neposlednom rade sa Mullins viac krát rozpísal o svojej láske k bohu (čo možno usúdiť už podľa obalu albumu). Ale kedže Matty Mullins je potetovaný sympaťák a dobrák, nesnaží sa svoje presvedčenia napchať nikomu do krku. No, možno párkrát, ale “God makes no mistakes, you are a miracle story” (Divinity) mu odpustíme…
Album mi ušami prešiel viackrát a viem, že či si už potrpíte na melodickosť, či na breakdowny, nahrávka ponúka niečo pre každého. Inštrumentálne sa kapela drží vo svojej safe-zone. Dúfam ale, že pri ďalšom albume opäť neostanú vo svojom kruhu a nezačnú vidieť svoj vlastný chvost. Pre človeka rokmi zabehnutého v hudbe tohto žánru toho album zrejme nemá veľa čo ponúknuť, no nedá sa povedať, že sa jedna o nekvalitnú nahrávku. Lepší priemer tejto doby, ktorý rozhodne neurazí.
PS: Neodpočúram pre deathcoristov, ktorým vadí, keď rozumejú slovám.
