Mastodon - The Hunter (2011)
Rok vydání: 2011
Label: Reprise / Roadrunner / Warner Bros.
Délka alba: 53:01; 13 skladeb
Odkaz: https://www.mastodonrocks.com
Země původu: USA
Žánr: Sludge Metal / Progressive Metal / Stoner Metal
+ atmosféra albumu; návrat k pesničkovým aranžmánom; spevy; zaujímavá členitosť skladieb
- návrat k pesničkovým aranžmánom
Hodnocení: 90 %
Doporučené skladby: Curl Of The Burl, Dry Bone Valley, Bedazzled Fingernails
26. septembra vydali Mastodon svoj piaty radový album vo vydavateľstve Roadrunner Records v Británii a 27. septembra v US v Reprise Records. Po predchádzajúcom albume Crack The Skye sa kapela vracia naspäť k „pesničkovým“ aranžmánom skladieb. Vymizli už 10 a 13 minútové epické veci akými boli The Czar, alebo album uzatvárajúci The Last Baron. Najdlhšia skladba na The Hunter má iba niečo cez 5 minút. Čo taktiež ubudlo je vysoké percento screamu a kapela znie na celom albume značne melodickejšie. Niekoľko tvrdších partov na poste spevu sa tu ale objaví. Nie sú však naaranžované bez rozmyslu, ale v gradácii songu majú zakaždým dobre zvolené miesto. Hosťom v skladbe Spectrelight je Scott Kelly z kapely Neurosis a ide o jednu z najtvrdších vecí na albume. Samotný song The Hunter je jeden z tých, ktorý stavbou a atmosférou pripomína práve predošlú nahrávku.
Na novinke je rôznorodý materiál - od Sabbathovského Curl of the Burl cez Pink Floydovské The Creature Lives až po typicky znejúci Mastodon, akým je úvodná Black Tongue. Čo sa týka doporučených skladieb, výrazne ma zaujali songy ako Bedazzled Fingernails alebo Dry Bone Valley, ktorého refrény znejú grungeovo ako z rokov deväťdesiatych – a myslím, že je to aj jedna z vecí, ktoré práve pritiahli moju pozornosť na songu. Štvorica z Atlanty neznie, ako by sa riadila nejakými trendmi a hrajú si to, čo baví v prvom rade ich samých. Týmto sebeckým prístupom však uspokojujú tisíce fanúšikov a ide im to od albumu k albumu zakaždým lepšie.
Kapela vydala iný album. Iný, ako by som očakával po Crack The Skye. Na The Hunter je 13 skladieb, čo je asi ideálny počet aby album poslucháča neunavil svojou dĺžkou, ani nezamrzel krátkosťou (počtom skladieb), ako tomu bolo u Crack The Skye, kde songy prevažne čerpali z jedného hudobného motívu jeho rozvíjaním. Krok k jednoduchším a spevavejším aranžmánom sa kapele vydaril excelentne a je to krok vpred. Naopak, ak by pokračovali v šľapajach predošlého albumu, mohlo to byť veľdielo, aké Mastodon zatiaľ nestvorili. To čo teda na nahrávke oceňujem je zároveň asi aj moja jediná výhrada k nej. Aj keď album nemám zatiaľ napočúvaný do noty, tak už teraz patrí medzi najlepšie kúsky z 2011, ku ktorým som sa zatiaľ dostal.
ROMAN BARKOVCI
