We Are The In Crowd - Weird Kids (2014)
Datum vydání: 18. 2. 2014
Label: Hopeless Records
Délka: 31:00 / 10 skladeb
Odkaz: https://www.wearetheincrowd.com
Země původu: USA
Žánr: Pop-punk / Pop rock
+ Jednoduché, chytľavé melódie; Taylor Jardine
- Málo originality (čo však v tomto žánri ani tak nevadí...)
Hodnocení: 65 %
Doporučené skladby: Long Live The Kids, The Best Thing (That Never Happened), Don't You Worry
Pop punk a ja sme si už dlhšiu dobru neskrížili cestu, no jedného dňa som si na všemocnom internete všimol, že We Are The In Crowd prichádzajú s novým albumom. Vravím si, prečo nie. Ich prvé LP Best Intentions ma celkom bavilo, aj keď som si z neho nikdy nedokázal zapamätať viac ako pár singlov. Bude tomu tak aj teraz?
We Are The In Crowd sú po troch rokoch späť s novým albumom a plnou hrsťou pop punkových pesničiek. Tu a tam sa nájde viac popu (Remember [To Forget You]), niekde pritvrdia viac, ako sme na to zvyknutí (Dreaming Out Loud), sem tam nejaká tá elektronika, ktorú používali vždy, no v konečnom dôsledku je to stále zdravá kombinácia toho, čo od tejto New Yorskej pätice môžme čakať. Úvodna pieseň Long Live The Kids bola pre mňa príjemným prekvapením, nie často sa stáva, že kapela zvolí ako úvod albumu pomalé klavírne intro. O niečo neskôr sa pridá hlas očarujúcej Taylor Jardine a skladba postupne vygraduje do priam až hymnického refrénu (potom sa to celé opakuje, akurát tu máme gitary a bicie namiesto piána) a už teraz vidím, ako to budú tisícky deciek spievať spolu s kapelou. Pôsobi to ako malá sestra Welcome To The Black Parade od My Chemical Romance.
Na nahrávke sa nachádza desať piesní, tak ako v prípade Best Intentions. Miestami sa však neviem zbaviť pocitu, že (minimálne po gitarovej stránke) kapela trocha upustila od tváre, ktorou sa prezentovala na predošlom albume. Márne tu budete hľadat ďalšiu Rumor Mill, čo je na však na jednu stranu aj dobre. Nesnažia sa recyklovať svoje nápady z pred troch rokov, no napriek tomu stále ostávajú tým, čím boli, a navyše pridávajú pár nových zvukov, ako sú napríklad sláky.
Druhý singel (a taktiež aj druhá skladba v poradí) The Best Thing (That Never Happened) môže hovoriť za celý album. Má všetko, čo má mať (možno je až trocha moc popovo sladký). Refrén je múdro vyskladaný a pôsobi vyspelo, no zábavne. Nerecyklovane, no stále We Are The In Crowd.
Čo sa pomalejších čísel týka, túto kategóriu posunuli ďalej. Sláčiková Don’t You Worry, v ktorej Taylor spieva o svojej sestre, alebo takmer-len-vokálna Windows In Heaven, ktorá je na druhú stranu o zosnulom otcovi pôsobia hlboko a dojemne. A smutne.
If you could see me now
would you be pleased and proud?
I’m doing fine
but sometimes i cry
when i see your face
are there windows in heaven to see me now
through all the sky and clouds?
living my life
with a heart full of pride
when i see your face, are there windows heaven?
Aby som nezabudol, kapela nemá len jeden hlas, ktorý ju reprezentuje. Gitarista Jordan Eckes sa z času na čas postaví pred mikrofón a doprevádza Jardine. Nedá sa tu hovoriť o nejakom majstrovskom súzvuku dvoch hlasov, no rohodne ich to rozlišuje od väčšiny skupín, ktoré dnes poznáme (a nemám na mysli skupiny ako Of Mice And Men, kde mi rok trvalo zistiť, že clean vokály a scream robia dvaja odlišní ľudia.)
Suma sumarúm, Weird Kids je obyčajný, v najlepšom slova zmysle, pop punkový/rockový album, ktorý si tu a tam nájde svoje silnejšie stránky, no myslím, že sa nedá hovoriť o albume, ktorý by sa zapísal do histórie. Ak nepatríte k hudobne obmedzením ľudom, nepotrpíte si na štyri rôzne typy inhalov a djentových gitár a máte radi dobrú, miestami trocha sladkú, punkrockovú hudbu, Weird Kids sa vám zapáči.
No neplatí, že We're all just weird kids in the end?
Chuck
