Rozhovor s kapelou Abhorrence: Uvažovali jsme, jak dále, ale naděje umírá poslední
Abhorrence, špička slovenskej hardcore scény. Táto skupina je pre mňa srdcovou záležitosťou, čo sa týka slovenskej scény celkovo. Poznám, počúvam a sledujem ich už roky a moja najväčšia zbierka merchandisu je práve od tejto vynikajúcej kapely, takže bolo pre mňa cťou pre môj prvý rozhovor osloviť práve túto partičku z hlavného mesta Slovenska – Bratislavy. V kapele nastali zmeny, a tak som rád, že vám priniesť bližšie informácie o ďalšom pôsobení a plánoch do budúcna.
Čaute chalani, môžete sa na začiatok predstaviť našim čitateľom?
Krivic: Ja som Krivic a hrám gitaru.
Hawai: Hawai, bicie.
Stano: Ja sa volám Stano, basgitara.
Viktor: Viktor, gitarista.
Blinker: Volajú ma Blinker a v kapele spievam.
Čo bolo pre vás podnetom k založeniu kapely? Ako vlastne vznikol samotný názov Abhorrence?
Krivic: Kapela bola založená v roku 2000, kedy sme sa ja Krivic a Hawai stretli a povedali si, že založíme hardcore kapelu. Hneď na to k nám dosiel Adko a spýtal sa, či nechceme speváka. Hneď sme ho prijali, a ani sme netušili, že to s nami vydrži 14 rokov. Postupne sa u nás vystriedali basáci Tomáš, následne Mikita, na dlhý čas u nás zakotvil Dajko, a po čase aj druhý gitarista Ferci. Nazov Abhorrence vznikol z latinského slovníka ako „nenávisť voči násiliu“. Samozrejme tento výraz ma viacero významov, no my sme ho ponali tak, ako sme teraz uviedli. Boli sme veľmi mladí a odhodlaní ukázať svetu, za čo bojujeme našou agresívne energickou hudbou a textami o ochrane zvierat, celkovej kapitalistickej skaze tohto sveta a znechutenosti z násilnosti zo strany náckov.
Hawai: Už od malička som sa pohyboval v blízkosti kapiel a koncertov, takže myšlienka mať vlastnú kapelu a môcť touto cestou niečo ľudom povedať bola mojím snom... a určite nie iba mojím, šak kto by nechcel hrať v kapele, povedzme si to na rovinu :D. Čo sa týka názvu Abhorrence, v tom má najväčšiu zásluhu Aďko, skúšali sme veľa názvov, ale jeho vyhral. Proste bol k veci, k tej dobe, naším názorom...
Po oznámení odchodu Aďka a Dajka si všetci kládli otázku, či Abhorrence ešte bude pokračovať. Stáli ste aj vy pred takouto dilemou alebo ste o pokračovaní kapely vôbec nepochybovali?
Krivic: Pochybnosti boli. Nevedeli sme, či ešte dakoho zoženieme, kto by bol ochotný chodiť na skúšky, investoval do aparatúry a do skúšobne, bral by to všetko poctivo, ako to berieme stále. Týmto chcem poďakovať aj Stanovi s Viktorom z Symbiosis, ktorí nás istým spôsobom podporili, aby sme ostali a hrali ďalej pod menom Abhorrence. Viete, po tých rokoch začínať s dačím novým nám prišlo nevhodné aj vzhľadom k nášmu veku :D. Začínať od nuly... to Nie!!!
Hawai: Bolo to ťažké, keď nám chalani oznámili, že v kapele končia. Kapela a jej samotní členovia sú ako rodina, aj keď nie v pokrvnom ponímaní a takéto veci sa počúvajú ťažko. Predsalen sme sa vídali minimálne 3x do týždňa, a to len v skúšobni. Určite boli ťažké chvíle a uvažovali sme ako ďalej, ale nádej zomiera posledná ako sa vraví, a ja sa nikdy nevzdávam.
Ako dlho vám trvalo, kým ste našli vhodných adeptov na uvoľnené miesta v kapele?
Krivic: Posledný koncert v starej zostave sme odohrali v októbri minuleho roku. Potom sa Aďko s Dajkom rozhodli opustiť nás. Vtedy sme hneď vedeli, že Stano bude náš nový basák, keďže nahrával s nami aj album Reflections. Veľmi dobre nám to padlo, pretože už pár koncertov Viktor s nami hral ako druhý gitarista, a keďže oni dvaja sú z jednej kapely hneď nám to všetko hralo do karát, a aj to, že sme teraz spolu v jednej skúšobni! Zhruba do februára chodieval s nami skúšať ešte Aďko kvôli dvom novým songom, ktoré sme nedávno vydali na našej FB stránke. No a posledným prínosom bol Blinker, ktorý prišiel ku nám v máji. Došiel, vyskúšal a tvrdo na sebe pracuje, aby dosiahol, to čo potrebuje celá kapela: Nového frontmana a leadera.
Hawai: Viktor ako druhý gitarista sa našiel podstatne rýchlo, a so Stanom sme boli už niekoľko rokov v kontakte, čo sa týka hudby, takže tam problém nebol až tak veľký. Najväčší problém bolo nájsť vhodného speváka, ktorý by oslovil publikum, bol normálny, šikovný a mal chuť íst do toho naplno. Hardcore je o dôvere a priateľstve, žiadne nájomné kokotiny typu Starmania a Superstar :D, takze preto Blinker.
Máme čakať nejaké výrazne zmeny aj v štýle kapely?
Krivic: Na túto otázku nevieme odpovedať hneď, pretože s novou zostavou hráme všetky songy z albumu Reflections + plus dva nové, ktoré sme nedávno vydali. Žiadny nový progress. Teraz máme veľa času na produkciu nových songov a aj nového albumu, ktorý by sme mohli vydať niekedy v zime budúceho roku. Uvidíme, čo to prinesie. Všetko je veľmi čerstvé. Azda prínos od Viktora a Stana do celkovej hudby bude mierne djentovským okrášlením!
Hawai: Určite každý člen kapely prinesie to svoje, ale nemyslím, žeby sa štýl nejak radikálne zmenil... nechajme sa prekvapiť.
Blinker: Ja sa budem snažiť prispieť k novej tvorbe hlavne textami, ktoré budú určite veľmi osobné, ale zároveň sa budú týkať všeobecných spoločenských tém.
Blinker, ty si nástupcom veľmi silnej a kľúčovej osobnosti kapely – Aďka, na poste speváka. Cítiš preto veľký tlak na svoju osobu? Aké sú tvoje spevácky vzory?
Blinker: Ak mám byť úprimný, žiadny tlak necítim. Túto úlohu sa snažím brať zodpovedne, s pokorou, a som vďačný za túto príležitosť. Každopádne je to podľa mňa tak, že Aďko fungoval s Abhorrence od jej začiatku a ľudia boli na neho jednoducho zvyknutí. Nežijem v rozprávke a uvedomujem si veľmi dobre, že niekomu sa toto nemusí páčiť, a sú aj tí, ktorí dokážu kapelu prijať aj v tej podobe, v akej bude fungovať teraz. Koniec koncov, nerobím si starosti z toho, čo si kto myslí, skôr sa sústredím na to, aby som svojou prítomnosťou v Abhorrence pomohol vytvárať kvalitnú hudbu, ktorá bude baviť ľudí a aj samotnú kapelu a zároveň po sebe chcem aj nieco zanechať.
Čo sa týka tvojej poslednej otázky, v skutočnosti som nikdy žiadne hudobné vzory nemal, pokiaľ však mám spomenúť, ktorí speváci ma najviac zaujali svojím hlasovým prejavom, budú to určite Jonathan Vigil z kapely The Ghost Inside, Winston McCall z Parkway Drive, Chadwick Johnson z kapely Hundreth, Martin Kirby z už neaktívnych Carpathian alebo aj Michael Crafter.
A aké kapely ovplyvňujú vás ako celok pri tvorbe songov?
Hawai: Všetko človeka ovplyvňuje, ale v rámci našej tvorby by som nerád hovoril o nejakom ovplyvňovaní iných kapiel. Nikdy sme nechceli, aby sme zneli ako táto, hentá alebo tamtá kapela, vkladáme do hudby to svoje, ako to cítime. Určite sa, ale nájde niečo, čo sa podobá na túto, hentú alebo tamtú kapelu.
Krivic: Samozrejme sú to stále kapely ako For The Fallen Dreams, The Ghost inside a Bury Your Dead...
Čaká vás prvé vystúpenie v novej zostave na WLESEFEST a aké máte plány potom? Nové CD, ďalšie koncerty?
Hawai: Plány do budúcnosti je čo najviac skúšať a koncertovať, čo to dá. S CD sa zatiaľ neponáhľame a predpoklad je asi až o rok, nech to má poriadne gule.
Krivic: Zavrieť sa do skúšobne a vymyslieť nový album ;)
A čo život mimo Abhorrence? Čo radi robíte, keď nedriete v skúšobni?
Krivic: Ja chodím osobne veľmi rád na ryby. V zime zase na snowboard. ;)
Hawai: Nič, všetko je iba o hraní v kapele :D.
Blinker: Po dlhej dobe váhania som sa začal venovať fotografovaniu a okrem toho ešte aj veľmi rád čítam.
Prvý polrok 2014 je za nami, prezraďte nám, ktorý album vás doteraz najviac oslovil za toto obdobie?
Hawai: Mňa osobne ovplyvňuje veľa hudobných žánrov, takže spomeniem iba nejaké to trošken... napr: For The Fallen Dreams – Heavy hearts, Separ– Pirat... atď.
Krivic: Nový For The Fallen Dreams - Heavy Hearts..
Blinker: Mňa asi najviac baví nová doska Die Knowing od kapely Comeback Kid, radím ju osobne medzi naj albumy tohto roka. Takisto sa mi páčia Every Time I Die a ich From Parts Unknown. A Separ je tiež v pohode ;)
Za náš webzine It Never Ends vám chcem veľmi poďakovať za rozhovor a popriať, aby vám všetko vychádzalo ako plánujete a teraz je tu pre vás priestor, aby ste niečo odkázali naším čitateľom.
Hawai: Vždy treba byť sám sebou, na nič sa nehrať a robiť veci naplno! Karma je sviňa bráško, šecko sa vráti.
Blinker: Ďakujeme aj my za tvoj záujem. Zachovajte si za každých okolností vlastnú tvár, robte, čo vás baví, neriešte kokotiny a plňte si želania a sny... a zostante v pohode. ;)
